Slovenská odborná veřejnost vážně diskutuje nad smysluplností dalších dotací do odpadového hospodářství. Ve vyhlášené anketě odborníků jednoznačně vítězí názor, aby evropské peníze šly na skutečné priority a nedeformovaly tržní prostředí ve fungujících sektorech v míře jako doposud. Česká asociace odpadového hospodářství přináší polemiku k tomuto tématu ze Slovenska.
Anketa: Mala by vláda ďalej dotovať investície do infraštruktúry odpadového hospodárstva?
Odborníkov v oblasti odpadového hospodárstva sme sa spýtali na to, či má vláda v novom programovom období 2014-2020 naďalej podporovať zo štrukturálnych fondov budovanie kapacít v odpadovom hospodárstve. Väčšina expertov je za to, aby vláda tieto dotácie prehodnotila a budovanie kapacít prestala dotovať.
Česká asociácia odpadového hospodárstva zverejnila tento týždeň článok, v ktorom poukazuje na prebytok kapacít na spracovanie odpadu nad reálnym objemom odpadu na trhu v Nemecku i v Česku. Riaditeľ ČAOH navrhuje pre nové programovacie obdobie 2014-2020 zvážiť zmysluplnejšie využitie európskych fondov do iných častí českého hospodárstva.
MŽP SR však v návrhu operačného programu na 2014-2020 považuje naďalej za „potrebné, aby SR dobudovala infraštruktúru v oblasti materiálového zhodnocovania, a to predovšetkým recyklácie nie nebezpečných odpadov a zhodnocovania biologicky rozložiteľných odpadov.“ Ministerstvo taktiež v návrhu plánuje podporovať recykláciu nebezpečných odpadov „z dôvodu chýbajúcej infraštruktúry v zhodnocovaní nebezpečných odpadov.“
Otázka
Mala by aj slovenská vláda prehodnotiť využitie eurofondov v novom programovom období 2014-2020 tak, aby namiesto využitia dotácií na podporu budovania kapacít na spracovanie/recykláciu odpadov a nakladanie s odpadmi, preferovala iné ciele využitia peňazí z eurofondov?
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (v mene AZZZ Martina Širhalová, sekretariát generálneho sekretára) – NIE
Ľubomír Augustín, konateľ, Reclay Slovensko, s.r.o. – ÁNO
Jednostrannou podporou budovania recyklačných kapacít si SR deformuje vlastné trhové prostredie. Problematické sú však aj mnohé projekty v komunálnej oblasti, ktoré neriešia skutočné potreby, ale pod pláštikom aktivít v odpadovom hospodárstve sú zamerané iba na získanie samotnej finančnej pomoci. Z OPŽP sa tak financujú mnohé projekty, ktoré nič neriešia, nie sú efektívne ani udržateľné.
Jarmila Halgašová, riaditeľka, Potravinárska komora Slovenska – ÁNO
Marek Hrabčák, Geosofting, s.r.o. Prešov – ÁNO
Akákoľvek zmysluplná koncepcia nakladania s bioodpadmi musí vychádzať z troch bodov:
Čo? – Koľko? – Ako?
Samotné MŽP SR po 13 rokoch platnosti katalógu odpadov svojím usmernením vlastne priznáva, že na Slovensku stále ešte poriadne nevieme, čo všetko patrí medzi „komunálne odpady“. Podobne EK vo svojej Zelenej knihe o nakladaní s biologickým odpadom zavádza nejasnú terminológiu: „bioodpady – biologicky rozložiteľné odpady – biologicky rozložiteľné komunálne odpady (+gastroodpady?)“. Nevieme teda čo do ktorej skupiny patrí, u koho ten – ktorý odpad vzniká a kto je vlastne za každý z týchto odpadov zodpovedný.
Ak teda nevieme zadefinovať čo chceme riadiť, ako potom môžme vedieť koľko takéhoto odpadu produkujeme a ako sa s ním v súčasnosti nakladá? Tvoria skutočne bioodpady až 50 % z komunálneho odpadu, ako nám neustále tvrdia „Priatelia“? A aké vlastne máme teraz kapacity pre BRO a kde nám „mizne“ tých 50 %?
Ako to chceme s bioodpadmi robiť je potom kľúčovou technologickou otázkou. Budeme aeróbne vyrábať vysokokvalitný kompost pre naše repkové polia, či fotovoltaické parky na ornej pôde? Alebo radšej anaeróbne v bioplynkách produkovať metán a následne z kogeneračiek elektrinu, ktorú ale distribučky nechcú pripojiť do siete a teplo ďalej posielať do oblakov?
Ak nám ale nejde o nejakú zmysluplnú koncepciu nakladania s odpadmi, ale (len) o „preinvestovanie finančných prostriedkov z EÚ“, kľudne pokračujme týmto smerom. Máme dobre nakročené, veď skúsenosti z Česka poukazujú, že „jedna tona zníženia BRO zneškodňovaného skládkovaním stála skoro 24 000 Kč“. (Doc. Hřebíček, Masarykova Univerzita Brno).
Peter Krasnec, generálny riaditeľ, General Plastic, a.s. – ÁNO
Súhlasím s tým, aby vláda SR prehodnotila dotácie do budúcna na recyklačné kapacity. Doporučujem smerovať eurofondy hlavne do podpory zberu a triedenia odpadov, poprípade na také recyklačné kapacity, ktoré sa na Slovensku ani v blízkom okolí nevyskytujú a z hľadiska odpadovej legislatívy je potrebné, aby existovali pre špecifické typy odpadov.
Branislav Moňok, Priatelia Zeme – ŠPZ – NIE
Dôležité je v novom programovom období zabezpečiť koordinovaný prístup k budovaniu nových spracovateľských kapacít – musíme vedieť, kde a čo treba vybudovať. Treba nájsť spôsob, ako skutočne podporiť recykláciu a nie len spôsob, ako za každú cenu minút peniaze z fondov. Podporovať by sa mali len projekty, ktoré sú reálne, zmysluplné a technicky dobre zvládnuté. Zvýšená kontrola by mala byť zameraná na reálnosť cien technológií a informačných kampani. Mrhanie peňazí treba konečne zastaviť.
Tomáš Schabjuk, Odpadový hospodár s.r.o. – ÁNO
Na začiatok by stačilo zadefinovať kam chceme smerovať. Potom rozdeľovať. Alebo môžeme kľudne separovať a recyklovať aj korkové zátky, veď „európske peniaze“ to zaplatia.
Oliver Šujan, generálny riaditeľ, Marius Pedersen a.s. – ÁNO
Gratulujem našim susedom k pragmatickému prístupu v kontexte na integráciu odpadovej koncepcie krajiny v priestore EÚ.
Radovan Kazda, šéfredaktor Odpady-portal.sk – ÁNO
Dotácie pokrivujú trh a predražujú služby. Najlacnejšie a najefektívnejšie technológie vygeneruje samotný trh, ak budú prenesené všetky náklady za ekologické nakladanie s odpadmi na pôvodcov odpadov – či už občanov/samosprávy, alebo výrobcov a dovozcov. Potom prestanú vznikať megalomanské stavby, ktoré nebudú ekonomicky udržateľné. Štrukturálne fondy treba využiť tak, aby sa čo najviac prostriedkov vrátilo čo najrovnomernejšie tým, ktorí čelia zvýšeným nákladom z dôvodu environmentálnych regulácií.
Minianketa pro SR
Čo si myslíte o tom vy? Pridajte sa do ankety.
| Mala by aj slovenská vláda prehodnotiť využitie eurofondov v novom progr. období 2014-2020 tak, aby namiesto využitia dotácií na podporu budovania kapacít na spracovanie/recykláciu odpadov a nakladanie s odpadmi, preferovala iné ciele využitia peňazí? |
| ÁNO |
   96% |
| NIE |
| 4% |
| Zde je zobrazen stav po 12 dnech hlasování. On-line je slovenská anketa pod tímto odkazem. |
Anketa pro ČR
Pokud máte názor, hlasujte i Vy.
Anketní otázka pro ČR – S ohledem na stávající přebytek kapacit odpadářských zařízení v ČR (k využití/recyklaci, úpravám i odstranění odpadů – viz Statistická ročenka MŽP), měla by česká vláda přehodnotit využití evropských fondů pro další dotační období 2014-2020 tak, aby na místo dalších dotací na podporu odpadářských zařízení preferovala smysluplnější investice v ČR (sanace, zateplení, ovzduší, doprava)?
Na závěr k zamyšlení
V současné chvíli reálně nejde o to, zrušit dotace zcela. Spíše o skutečně efektivní systém výběru vhodných priorit, projektů a dotovaných oblastí. Takových, které jsou skutečně potřebné, využitelné a nákladově racionální. V tomto směru vnímá ČAOH jako vhodnější a férovější nástroj „bezúročné půjčky“. Jde o to, že řada zařízení se v minulém dotačním období postavila bez reálné potřeby, zejména s cílem proinvestovat peníze. Stále více se tak uměle deformuje trh a v praxi se maří investice vybudované bez dotací. Budoucí dopady tohoto umělého prostředí mohou být velmi tvrdé. Již nyní jsou problémy s tím, aby zařízení byla vůbec provozuschopná a splnila podmínky pětileté udržitelnosti. Při bezúročných půjčkách je výhodou to, že ten, kdo chce investici realizovat, si ji velmi pečlivě promyslí, protože peníze musí postupně vracet. A to lze jen tehdy, pokud bude jeho zařízení skutečně smysluplně provozováno.
Zdroj: Ing. Petr Havelka, ředitel České asociace odpadového hospodářství (www.caoh.cz)